Videoinstalace

Abstract

Cieľom je poukázať na minulostné okamihy , na ktoré neexistuje spomienka. Zamýšľam sa teda a hľadám schované príbehy za primárnymi zdokumentovanými objektami vo svojich, či cudzích videách nachádzaných na verejnej internetovej platforme. Ako veľmi nás môže ohroziť naša otvorenosť? Uvažujem nad tým, či je naše dobrovoľné zdieľanie citlivého, či bezúčelného obsahu v celku márne. Budúcnosť bola a je neznáma vždy, ale zamýšľam sa nad otázkou, či budú dopady sociálnych sietí na nás, našich potomkov, alebo i neuvedomelých okoloidúcich akokoľvek ovplyvnené. Stratili sme vieru v naše riadenie. Už viac dôverujeme úsudku našich rovesníkov a uprednostňujeme namiesto toho posúdenie algoritmov a cudzincov. Naše nové návyky nás robia pohodlnými, šťastnejšími, lepšie prepojenými. Ale tiež zdôrazňujú našu malátnosť, obavy a rozdiely medzi nami. Obraz je základný pojem našej disciplíny. Bežné chápanie obrazu ako zarámovanej maľby je dnes zastaralé. Princípy vizuálneho vnímania vznikajú s pohľadmi na novodobé inovácie, ktoré sa reflexívne formulujú na médiá ako fotografia, video, či objekt. Umelecký vývoj nesmierne expandoval pojem obrazu cez fotografiu a rôzne formy mechanickej reprodukcie a priniesol nakoniec také elektronické a digitálne technológie, ktoré úplne revitalizovali význam tradičnej medze. Moja audiovizuálna objektová inštalácia má poukazovať na minulostné okamihy každého z nás a zamyslieť sa nad možným nebezpečím, pri nepremyslenom zdieľaní súkromného obsahu verejnosti skrz internet. Nejde ani tak o nás, ako o to, čo sa deje okolo nás. Doba, v ktorej dominuje digitálna technológia je veľmi krehká a my, ako relatívne mladí používatelia internetových sociálnych platforiem si zatiaľ neuvedomujeme ich dopad na budúci vývoj ľudstva. S čím väčším časovým rozostupom sledujeme naše historické banálne prežitky, tým majú pre nás väčšiu hodnotu. Obyčajnosť každodennosti sa pri premietnutí v budúcnosti stáva výnimočnou.